> Texty
O kazateľoch Kaplnky
28.4.2015
Pavol o Danielovi
Keď som sa mal s Danielom prvýkrát osobne stretnúť, očakával som sústredeného, hĺbavého človeka. Možno až trochu zdržanlivého a vážneho. Prekvapilo ma, že jeho prvým jazykom pri stretnutí s druhým nie je exaktné formulovanie postojov, ale radosť. Spontánnosť, smiech a jemný slovný humor je na ňom neprehliadnuteľný. Práve takto sa začali mnohé naše vážne rozhovory. Jeho ľahkosť je často pre mňa pripomienkou, že aj hĺbka sa môže niesť bez ťaživosti a že brať pravdu vážne ešte neznamená brať príliš vážne seba.
Zároveň je Danielov príbeh pre mňa inšpiratívnym príkladom poctivého hľadania pravdy. Trpezlivým kladením otázok životu, ktoré sa neuspokoja s prvou odpoveďou. Takto bol Daniel zasiahnutý láskou, ktorá presahuje okamih. Takto sa dotkol vedomia, že je plne poznaný. A takto v tichu objavil slobodu z tlaku, že musí život zvládnuť vlastnými silami.
Daniel je ako hlboká studňa uprostred tichej záhrady. Jeho poctivé premýšľanie siaha pod povrch vecí a jeho slová majú sviežosť vody, ktorá sa dlho čistila v hĺbke. Z tejto hĺbky pramení krása vyjadrenia aj láskavosť, ktorá nie je slabosťou, ale presnosťou srdca.
Pavol Jurčo, kazateľ Cirkvi bratskej
Daniel o Pavlovi
S Pavlom sa v mojej mysli spájajú tri obrazy.
Obraz prvý: Krajina s rybníkom kdesi na Morave. Tam sa prvý raz stretávame. Rozprávame sa o evolúcii a stvorení, o prepojení racionality a spirituality v poctivých otázkach, ktoré poznanie kladie viere. V Pavlovi objavujem sputnika viery, aká sa rodí z pôdy intelektuálnej poctivosti. Taká je cesta Kaplnky.
Druhý obraz: Bratislavská piváreň. Intimita nášho rozhovoru kontrastuje s hlukom rozjarených štamgastov. Pavol mi v odpovedi na pozvanie do Kaplnky odhaľuje, labyrint ,ktorým prešla jeho viera: Tápanie za svetlom pravdy po kľukatých cestičkách vlastného vnútra. Myslím pri tom na Ježišove slová: „Ak semienko neodumrie, neprinesie žiadny úžitok.“ Viera svoj život čerpá práve z tejto agónie. Je ako perlorodka, ktorá do seba s bolesťou prijíma cudzorodý prvok, aby ho premenila na perlu.
Tretí obraz: Kristov kríž. Hodiny, ktoré sme spolu strávili nad tajomstvom Kristovej obete i Pavlov text, čo sa na tej ceste zrodil. Tu sa prvý i druhý obraz stretá s tým tretím v hlbokej syntéze. Taký je Pavol. Videl som ako v ňom tá perla dozrieva, ako ju odovzdáva vplyvu Božej milosti, ako v ňom silnie a nachádza cestu k sebavyjadreniu.
Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej