Uvidela som, že pre nás je všetkým: on je naším pokrmom, našou útechou i pomocou. On je naším odevom, ktorý nás pre lásku zahaľuje a obopína, objíma nás a vedie vo všetkom, obklopuje nás nežnosťou, takže nás nikdy nemôže opustiť. … A tento náš dobrý Pán odpovedal na všetky otázky a pochybnosti, ktoré som mu mohla predložiť, slovami plnými potešenia:
„Urobím, aby všetko bolo dobré.
Skutočne urobím, aby všetko bolo dobré.
Môžem urobiť, aby všetko bolo dobré.
A urobím, aby všetko bolo dobré.
A sama uvidíš, že všetko bude dobré.“
Juliana z Norwichu

 

Bol to Boh, kto vymyslel hlinu, cibuľu a repové listy; … Boh, kto na konci každého dňa stvorenia vyslovil mocné “Je to dobré” nad svojimi výtvormi. A je to Božia neochvejná láska ku všetkej hmote tohto sveta, čo ju udržuje pri bytí v každej chvíli. Preto ak sme očarení, ba až opití prírodou, nie je to nič zvláštne: Veď sme stvorení na obraz Najvyššieho Materialistu. … Jedlo je práve epifániou veľkosti našej prirodzenosti. … Je sviatosťou, reálnou prítomnosťou nádherného tajomstva nášho bytia. … Nie sme iba užívateľmi stvorenia; všetci sme povolaní stať sa jeho obetujúcimi. Svet bude pozdvihnutý – tak, ako to bolo vždy zamýšľané – našou kňazskou láskou. Bude to práve preto, že sme milovali tento Starý Jeruzalem sveta natoľko, že sme ho nosili vo svojich kostiach, že jeho štruktúry povstanú, keď povstaneme my; bude to preto, že naše oči sa nasýtili zemou, že farby jej krajín uchvátia naše srdcia navždy. Chlieb a pečivo, syry, vína a piesne patria do Večere Baránkovej, pretože tam patríme my: je to naša láska, ktorá prináša Mesto domov.“
Robert Farrar Capon