Ak prídete v nedeľu ráno o 10.00 na naše bohoslužby, privíta vás text na rozjímanie premietnutý na filmové plátno. Vedľa neho žiari čudný symbol. Kruh z farebných segmentov a v jeho strede krucifix: Hippies znak s krucifixom? Niektorých ľudí symbol pohoršuje. Také pohoršenie je však evanjeliu vlastné. Zbožní súčasníci nazvali Ježiša žráčom a pijanom, priateľom hriešnikov a neviestok. Ježiš ich pohoršoval, lebo prijímal tých, čo boli vylúčení. Stoloval s nimi, zahŕňal ich do svojho života. „Zdraví nepotrebujú lekára,“ hovorieval, „potrebujú ho chorí.“
Kruh z farebných segmentov symbolizuje jednotu v rôznosti. Autorom kruhu je sochár Filip Šicko. Filip v soche spojil do kruhu rôzne nespojiteľné materiály: olovo s papierom, hlinu so sklom. verziu Filipovej sochy kladieme každú nedeľu na oltárny stôl. Kríž v tvare stromu uprostred tohto kruhu označuje stred: tu sa časti kruhu zjednocujú. Kríž Božej lásky v Kristovi premieňa rozbité ľudské srdce a necháva v ňom rásť sily zjednotenia.
Kým ľudia prichádzajú, znie meditatívna hudba. Sála sa plní, ľudia sa cez tóny hudby otvárajú vnútornému tichu. Rampa nad oltárom sa rozsvieti. Bohoslužby začínajú. Zaznejú slová požehnania. Dieťa prináša zrkadlovú škatuľku so zápalkami. Zapaľujeme veľkú oltárnu sviecu. Plamienok vzbĺkne. Prehovoria k nám slová liturgie: „V Tebe je plameň života, iba v Tvojom svetle vidíme svetlo.“ Naša pozornosť sa obracia k Bohu, jeho prítomnosť prestupuje všetko. Akordy klavíru, violončelo, kontrabas či husle nás pozvú k spoločnej piesni. Spievame zväčša piesne ekumenickej komunity z Taizé. Ich melódie sú hlboké, no jednoduché. Text i noty sú premietané na plátno. Môžete sa odvážiť a skúsiť. Pridať svoj hlas k spievajúcim. Niekto z prítomných pristúpi k oltáru. Číta text Písma. Zazvoní zvonček. Deti odchádzajú do hornej miestnosti. Tam im dobrovoľníci pripravili detský program s témou bohoslužby. Prichádza čas homílie: Spoza kufríkovej kazateľne znejú inšpirované a inšpirujúce slová od teológov i laikov, od mužov i žien. Vrcholom bohoslužby je čas meditácie. Jednotlivé prvky bohoslužby – hudba, modlitba, piesne i slovo – ústia do mlčania unášaného prúdom meditatívnej hudby. Božie svetlo vniká do otvoreného srdca. Čo bolo povedané, má čas preniknúť do pôdy v nás a usadiť sa v jej plodných hlbinách. Bohoslužba smeruje ku svojmu koncu. Rituál dávania upriamuje našu pozornosť k aktívnemu životu vo svete. Od oltárnej sviece sa zapaľuje ďalšia svieca. Dieťa ju vynáša z nášho improvizovaného chrámu von. Modlitba, požehnanie a záverečná pieseň Laudate omnes gentes.
Niekoľko minút po doznení posledného tónu liturgie sa niekedy pod filmovým plátnom stretá skupina. Tí, v ktorých téma bohoslužby vyvolala otázky, sa o nich môžu porozprávať. Rozhovor sa vyvíja podľa potrieb účastníkov. Od témy bohoslužieb môže dospieť k riešeniu osobných životných situácií alebo vyústiť v spoločnej modlitbe.
Nad sálou, kde sa konajú bohoslužby, je kaviareň A4ky. Tu na účastníkov bohoslužby čaká káva, čaj, koláčiky či chlebíčky. Po bohoslužbe je tu čas pre komunitu. Čas priateľských rozhovorov, možnosť zoznámiť sa s ľuďmi, ktorých nepoznám.
V kaviarni býva z času na čas klub. Je možné vypočuť si tu mnohých zaujímavých ľudí a položiť im otázky. Mali sme možnosť stretnúť sa napríklad s českým katolíckym kňazom a biológom Marekom Orkom Váchom. Porozprávať sa s ním o evolúcii a stvorení. Vystúpili tu i básnici Erik Groch, Mila Haugová, Marián Milčák. Naposledy sme mali veľmi zaujímavú diskusiu s českým teológom Pavlom Hošekom.
Počas bohoslužieb, ponúkame program pre deti. Deti sa hravým spôsobom zaoberajú podobnou témou ako dospelí.
V liturgii uplatňujeme prvky súčasného výtvarného umenia. Prostredníctvom moderných symbolov dávame starej múdrosti evanjelií súčasný výraz.
Na Turíce sme oltárny stôl prikryli kobercom z čerstvo vyklíčených stebielok. Počas meditácie sa na kríž premietali obrazy procesu klíčenia a rastu. V závere sa konal rituál. Účastníci z misky na trávnatom oltári mohli prijať zrnko pšenice ako znak oživujúceho ducha.
K Adventu sme pristúpili cez tajomstvo kolektívnej pamäti: Ľudstvo ako text; hlinené tabuľky, papyrusy, pergameny, knihy, až po súčasné CD nosiče či internet. Symbolom adventu boli koberce z cédečiek. Každú nedeľu pribudol nový koberec. Na plochu cédečiek sme počas meditácie premietali svetlo. Svetelné odlesky vytvárali na čelnej stene vesmír plný farebných planét. Odrazené svetlo predstavovalo symbol tajomnej súvislosti: Zapamätané príbehy osvetľujú našu súčasnosť. Prorocky predznačujú zmysel toho, čo ešte iba príde.
V Kaplnke sa hráva improvizovaná hudba, i skladby súčasných skladateľov. Výtvarné prvky bývajú na bohoslužbách dopĺňané hudobnou improvizáciou (elektronickou i akustickou). Na bohoslužbách už improvizovali rôzni hudobníci: Marián Varga, Daniel Matej, Julo Fujak, Pjoni, Stroon, Nikolaj Nikitin, Roman Harvan, Matej Kubičár, Robert Kolář, Myšo Tolgyessy, Juraj Adamuščin, Eva Šušková atď. Skladby Arvo Pärta, Philipa Glassa, Gavina Bryarsa, Mortona Feldmana či Vladimíra Godára hrali interpreti ako Jozef Lupták, Ferko Király, Ivan Šiller, Boris Lenko či súbor VENI ensemble.
Dôležitým prvkom bohoslužieb Kaplnky je ich ekumenický rozmer. Homíliami prispievajú kňazi a pastori z rôznych cirkví. Z katolíkov napríklad Anton Srholec, Karol Moravčík či dominikán Adrián Slavkovský. Z evanjelikov Anka Polcková, Ondrej Prostredník či anglikánsky kňaz Nick Mercer.
Citát z Písma, nad ktorým cez týždeň meditujeme, je prípravou na nedeľnú kázeň. Meditácie sú ako riečisko, ktorým živá voda slova ústi do nedeľnej bohoslužby. Tak je šesť dní práce v našom živote prepojených so siedmim dňom spočinutia v Bohu. Tí, ktorí sa pridali na cestu modlitby, si udalosti z duchovej cesty zapisujú do duchového denníka.
Na podporu Modlitby srdca vznikli Skupiny modlitby srdca. Ľudia v nich zdieľajú svoje otázky aj objavy. Každý, kto má záujem nejakým spôsobom rozvíjať svoj duchovný život, môže prijať podporu a povzbudenie v niektorej zo skupín. Skupiny však nie sú viazané iba na tému modlitby. Podľa potreby vznikajú rôzne podporné skupiny napomáhajúce riešeniu životných situácií a duchovnému rastu.
Štyrikrát do roka ponúkame účasť na duchovných cvičeniach v Marianke alebo na Levočskej hore. Je možné zúčastniť sa na kratších 3 až 4-dňových alebo dlhších 7-dňových cvičeniach. Duchovné cvičenia predstavujú čas naplno venovaný Bohu. Účastníci sa trikrát za deň stretnú, aby prijali inšpiráciu na modlitbu a meditáciu. Zvyšok času trávia osamote v úsilí nájsť autentickú podobu modlitby. Od začiatku až do konca sa zachováva disciplína mlčania. Každý večer končí prostou bohoslužbou s eucharistiou.