Náboženstvo na rozdiel od moderného pohanstva, predpokladá život v súlade s prírodou. Je možné pozorovať, že medzi prirodzeným a nadprirodzeným životom existuje istý vzájomný súlad, aký vo vzťahu prvého či druhého k mechanickému životu neexistuje. Stále viac si začíname uvedomovať, že spoločnosť organizovaná iba na princípe súkromného zisku vedie neregulovaným industrializmom k deformovaniu ľudskosti a k vyčerpaniu prírodných zdrojov. Veľká časť nášho pokroku je pokrokom, za ktorý budú nasledujúce generácie draho platiť. Chybný postoj k prírode vyplýva z chybného postoja k Bohu a dôsledkom je nevyhnutná záhuba.

T. S. Eliot, Idea kresťanskej spoločnosti 1939

Fakt, že ako kresťan zápasím o to, aby som katolicizmus a protestantizmus zjednotil sám v sebe, niektorí používajú proti mne, ako dôkaz môjho slabého charakteru.

C. G. JUNG

Aby človek na všetkých miestach a vo všetkom čo robí nachádzal v dôvere len radosť a pokoj, to sa naučí, a nájde to jedine v zvnútornení, v obrátení mysle do základu; a k tomu je potrebné miesto a čas, vyprázdnenosť a nečinnosť.
Tu, v základe samotného vnútra, vyrastá ten strom so všetkými svojími vetvami a plodmi; lebo vnutorná sústredenosť a vyprázdnenosť odhaľuje a dáva človeku poznať kadiaľ a ako k Bohu dôjde, a pri tom ukazuje i cesty a spôsoby, ktorými ide k človeku Boh.

Ján Tauler

4.10.2015

Už dva týždne kope Jano jamu
veľmi si v tom hovie
predpokladá každopádne
že mu do nej sused spadne
nedbá na príslovie
nedbá na príslovie
Je to veru ťažký chlebík kopať
jamu pre suseda
zvlášť keď sused pustil fámu
že má doma hlbšiu jamu
Jano sa však nedá
Jano sa však nedá
Požičal si od suseda
lopatu a rýľ
a potom tú svoju jamu
trochu plytko vykopanú
dvakrát prehĺbil
Teraz nevie vyliezť z vlastnej jamy
už má toho aj dosť
a len smutne čaká na dne
či mu do nej niekto spadne
a bude mu v jame robiť spoločnosť
a bude mu v jame robiť spoločnosť

Milan Lasica

Dôvody mi napadnú až potom, najprv sa mi niečo pozdáva, alebo prieči. Prieči sa mi to hoci neviem prečo, i keď sa nazdávam, že sa mi to prieči práve z toho dôvodu, na ktorý ešte len prídem. Domnievam sa však, že sa to človeku neprieči z dôvodov, na ktoré príde až potom, ale, že na tie dôvody príde jednoducho preto, že sa mu to prieči.

Blaise Pascal

Vášeň je vedomie, ktoré zväzuje samo seba, je to vôľa, ktorá sa vrhá do zajatia rozličných prípadov imaginárneho zla, spútaná Ničotou, či skôr Márnosťou. Vôľa, ktorej určením je ovládať telo, môže byť otrokom iba sama sebe. Vášeň, ktorá sa živí vetrom a ktorej sa zmocňuje závrat z osudovosti, je vo svojej podstate duchovná. Je však vo veľmi úzkom styku s emóciou, a tá je veľmi často, jej telesným nutkaním. Emócia býva bežnou skratkou a telesným výlevom vášne.
Rozruch tela, ktorý zosilňuje intenzitu vášne, poskytuje v danom okamihu vášni alibi, ktoré hľadá.

Paul Ricouer

V noci oblieham svojho Kráľa, pomaly sa zdvihnem a vykrúcam mu krk. Trasiem ho, kmásam ako starú slivku, že mu koruna len tak poskakuje na hlave.
Svojho Kráľa už dlho bezvýsledne škrtím v skrytosti malej izby; tvár sprvu zmodraná, zakrátko vždy znova oživne, hlava sa mu vztýči a noc čo noc sa to opakuje.
V skrytosti svojej izby zasmradím Kráľovi do tváre. Potom sa mu rehocem. On sa pokúša uchovať si jasné čelo, na ktorom je každá urážka vopred zmytá.
Fackám ho fackám a nato mu na posmech sveta utieram nos ako decku.
No jednako pritom ani na chvíľu nemožno pochybovať, on je Kráľ a ja som poddaný, jediný jeho poddaný.

Henri Michaux

27.9.2015

Friedrich Nietzsche predpovedal, že Boh je mŕtvy, a že jeho dedičom sa stane nadčlovek, fatálny tanečník na lane a blázon. Je to nemeniteľný psychologický zákon, že projekcia, ktorá sa stala vratkou, sa opäť vracia k svojmu počiatku. Keď teda niekto príde na podivnú myšlienku, že Boh je mŕtvy alebo, že vôbec neexistuje psychický obraz Boha, ktorý predstavuje určitú psychickú dynamickú štruktúru, sa vracia späť do subjektu a vytvára „podobnosť Bohu“, totiž všetky vlastnosti, ktoré patria len šialenému človeku a vedú ku katastrofe. Také „pripodobnenie Bohu“ nepozdvihuje človeka k božstvu, vedie ho iba k vypínavosti a podnecuje v ňom všetko zlé. Vzniká diabolská karikatúra človeka, ktorá je pre všetko ľudské neznesiteľná.

C. G. Jung

Ak by existoval Boh, ako by som sa mohol zmieriť s tým, že ja nie som Bohom?

Friedrich Nietsche

Teokracia je najhoršia forma vlády. Ak máme mať tyrana zbojnícky barón bude omnoho lepší. Keďže vie o svojej krutosti a nejasne tuší, že čo robí je zlé, môže ho to časom viesť k pokániu. No inkvizítor, ktorý si svoju krutosť a hlad po moci pletie s hlasom neba nás bude mučiť nekonečnými mukami, lebo nás mučí s odobrením vlastného svedomia a svoje lepšie impulzy považuje za pokušenie.
Som demokrat, lebo verím, že žiadny jednotlivec, či skupina ľudí, nie sú dostatočne dobrí na to, aby im bola zverená nekontrolovateľná moc nad inými.
O čo väčší nárok si na takú moc uplatňujú,
o to je to nebezpečnejšie pre vládcu, ako i pre tých, ktorým vládne.

C. S. Lewis

Den po dni se vnější člověk rozpadá, a ten vnitřní, Člověk nebes, se rodí a roste…
Cítime na sobě jeho pohled a naše duše okamžitě ožijí pod dotekem jeho skrytého prstu. Tento záblesk ohňe je naše samota; ale váže nás k našim bratřím. To je oheň, který od letnic oživuje mystické Tělo: Každý křesťan je zároveň poustevníkem i celou církví…
Zbýva nám poznat tajemství, že vaše srdce je mou poustevnou, a že jediným zpúsobem, jak mohu dojít na poušť, je nést vaše břímě, a vám nechat své.

Thomas Merton

20.9.2015

ČIN
Váhal, váhal, ale v tom
Prešiel od slov – k výčinom!

Tomáš Janovic

Keď ti vykopnú dvere
Čo urobíš?
Vyjdeš s rukami nad hlavou
Alebo s prstom na spúšti?

Keď sa k tebe vláme zákon
Ako dopadneš?
Zastrelený na chodníku
Alebo čakajúci v cele smrti?

The Clash: Guns of Brixton

Alebo Kain, čo zabil Ábela
a celkom nezištne, len preto že mu to bol brat,
ten Kain to bol tiež riadny hlupák
keď nezaklopal na tie pravé dvere (teda na moje)
a nepovedal – Dobrý deň koľko pýtate za zabitie brata?
a ja by som mu odpovedal
Asi tak dvesto libier to je bežná taxa
a keby zaplatil mohol byť bez viny
načo si špiniť ruky vraždou keď sú na to iní?

Milan Lasica

VÁLEČNÍ PÍSEŇ

Praotče, ó praotče!
Najdu-li nepřítele,
Bez váhaní ho napadnu!

Praotče, ó praotče!
Najdu-li nepřítele,
Srazím ho k zemi a zabiju!

Praotče, ó praotče!
Najdu-li nepřítele,
obrátim jeho domy v bílý dým!

Praotče, ó praotče!
Najdu-li nepřítele,
obrátim jeho domy v popelavý prach!

Praotče, ó praotče!
Najdu-li nepřítele,
Zbudou po něm jen vybílené, roztroušené kosti!

Indiánske zariekanie

Náš hrdina.
Zo všetkého sa vyzúva
A do každého sa obúva.

Tomáš Janovic

13.9.2015

Je to snáď tým, že naozaj pociťujeme,
ako sa v ovzduší zhustilo čosi, čo nenávidí
ľudskosť – a v prítmí búrky pozorujeme
seba s prílišným súcitom a druhých príliš podobne?

Nuž je október tisíc deväťsto tridsať deväť.
Počítame mesiace, budeme počítať dni.
A zdá sa, prišiel čas hľadať niečo mimo svojich nervov,
o čo by sme sa opreli.

Robinson Jeffers

Filozof bez ohľadu k akému filozofickému prúdu patrí (či je idealista, spiritualista, pesimista alebo pozitivista) na otázku: Prečo žije tak ako žije, čiže v rozpore so svojím filozofickým učením, vždy namiesto odpovede, začne hovoriť o pokroku ľudstva, o onom historickom zákone pokroku, ktorý objavil, ním vraj raz ľudstvo dospeje k blaženosti. Ale nikdy neodpovie na otázku, prečo sám vo svojom živote nekoná to, čo považuje za rozumné.

L. N. Tolstoj

Istý teológovia diskutujú o dedičnom hriechu, čo je však v skutočnosti jediná časť Kresťanskej teológie ktorú možno priamo dokázať. Popierajú ľudský hriech, ktorý môžu vidieť priamo na ulici. Najväčší svätci i najväčší skeptici, berú predpoklad zla za základné východisko všetkých svojich argumentov.

G. K. Chesterton

Ľudstvo je štart v závode,
brána, ktorú je treba prelomiť,
Uhoľ ktorý je nutné rozdúchať v oheň,
Slepá maska, túžiaca po štrbinách pre oči
A stalo sa, maska je prerezaná, uhoľ na prach spálený,
štartovacia čiara
ďaleko za nami – a nie iba pomyselne!
Kultúra sa vyprázdnila, umenie má podťaté korene, je nutné vydať sa za objavmi. Len vynájsť jazyk, schopný o tom vypovedať!

Víno bolo prisilné, pre nové vinné mechy

Robinson Jeffers

Morálny zákon je vrchom, na ktorý sa nemôžeme vyšplhať našim vlastným úsilím. Ak by sme to aj dokázali, prinieslo by nám to iba živorenie na ľade v nedýchateľne riedkom vzduchu, keďže krídla, ktorými sa má zvyšok cesty uskutočniť nám chýbajú. Skutočné stúpanie tam iba začína. Laná a skoby môžeme odložiť – zvyšok je totiž záležitosťou lietania.

C. S. Lewis

6.9.2015

“Uč nás počítať naše dni tak, aby sme získali múdre srdce”

Žalm 90

Čas všetko napokon vysvetlí. Je rozprávačom a nepotrebuje, aby sa ho niekto pýtal skôr než začne hovoriť.

Euripides

Mäkká voda vyhĺbi behom času dieru aj do tvrdého kameňa

Lao – Tse

Hodinky žiaľ tikajú a hodiny odchádzajú. Minulosť narastá, budúcnosť ubúda. Možnosti sa míňajú a toho, čo bolo premárnené pribúda.

Haruki Murakami

Len túto jedinú ružu som zalieval. Len ju jedinú som dal pod príchlop, len ju jedinú som chránil pred vetrom. A na nej jedinej som zničil húsenice (okrem dvoch či troch, ktoré som nechal na vykuklenie, aby mala motýle). A len ju jedinú som počúval., či sa ponosovala, či vystatovala, alebo zavše i mlčala. Pretože je to moja ruža.
Potom sa vrátil k líške.
„Zbohom?“ povedal jej
„Zbohom“ – povedala líška: „a teraz počúvaj moje tajomstvo. Je veľmi prosté; vedz teda, že vidieť možno len srdcom. Podstata je prostému oku neviditeľná. A ďalej; Práve čas ktorý si venoval svojej ruži, robí ju takou dôležitou.
„Práve čas ktorý som venoval svojej ruži…“ Zopakoval malý princ aby si to zapamätal.
„Ľudia už na tú pravdu zabudli“, povedala líška: „ale ty nesmieš zabudnúť. Keď si sa raz k niečomu pripútal, berieš si za to zodpovednosť raz a navždy. Si zodpovedný za svoju ružu…“
„Som zodpovedný za svoju ružu…“ Zopakoval malý princ aby si to zapamätal

MALÝ PRINC Antoine de Saint-Exupéry

Tento život nie je „spravodlivosťou“ ale rastom k spravodlivosti, nie je zdravím, ale procesom liečenia, nie je bytím, ale stávaním sa, nie je spočinutím ale úlohou. Ešte nie sme tým kým máme byť, ale rastieme k tomu, proces ešte nie je ukončený, ale pokračuje, ešte nie sme v cieli, ale sme na ceste. Ešte všetko neprežiarila sláva, ale všetko už prechádza procesom očistenia.

Martin Luther

30.8.2015

Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do Božieho kráľovstva.

Evanjelium podľa Jána

A znova mi povedia, veď vy
sa viete iba hrať so
slovami a so všetkým. A
ja im znova nepoviem, opýtajte
sa detí, či hrať
sa je
iba.

Erik Jakub Groch

Svet nikdy nezanikne na nedostatok divov;
to skôr na nedostatok údivu.

K. G. Chesterton

S obrazom tej Lásky
a hlasom toho Volania

neustaneme v hľadaní
a cieľom všetkého nášho hľadania
je dosiahnuť bod, odkiaľ sme vyšli,
a poznať to miesto po prvý raz.
Cez nepoznanú no zapamätanú bránu,
kde zvyšok zeme, ktorý zostáva odhaliť,
je to čo bolo na počiatku;
pri prameni najdlhšej rieky
hlas ukrytého vodopádu
a deti v korune jablone
nepoznané, lebo ich nikto nehľadal,
ale začuté, napoly začuté v tichu
medzi dvoma vlnami mora.

T. S. Eliot

Daj, aby zo mňa zostala len tá čiastočka,
vďaka ktorej ťa môžem nazývať svojim všetkým.
Daj, aby z mojej vôle zostala len tá čiastočka
vďaka ktorej ťa môžem cítiť na všetkých stranách
a stretnúť sa s tebou vo všetkom a ponúknuť ti svoju lásku v ktorejkoľvek chvíli.
Daj, aby zo mňa zostala len tá čiastočka,
vďaka ktorej ťa nemôžem nikdy zaprieť.
Daj, aby z mojich pút zostala len tá čiastočka
vďaka ktorej som zviazaný s tvojou vôľou
a tvoj zámer sa uskutočňuje v mojom žití
– tou čiastočkou je puto tvojej lásky

Thákur

23.8.2015

Tu prichádzajú
Odtiaľ prišli
Ale tam nevedie
ich cesta
Sú pohrúžení do tmy
a myslia na svetlo

E Groch

To najvzácnejšie netreba hľadať,
ale čakať naň.
Kvalita našej pozornosti
sa rodí z kvality nášho čakania
alebo z kvality našej túžby.
Pozornosť je teda
iné pomenovanie Lásky,
ktorej nestačia
emócie či dobré úmysly,
ale je každodenným
stretávaním toho, čo je,
toho čím sme.

Jean -Yves Leloup

Je dostatok svetla pre tých, ktorí si z celej duše prajú uvidieť Boha a dostatočná tma pre tých ktorí majú opačné prianie.

Blaise Pascal

Človek vznikol preto aby kontemploval svet.

Cicero

Boh uviedol na scénu človeka aby bol pozorovateľom Boha a jeho diel; a nie len pozorovateľom ale aj interpretom.

Epictetus

Čím viac skúmam univerzum a študujem detaily jeho architektúry, tým viac dôkazov ma presviedča, že univerzum v istom zmysle muselo vedieť že prichádzame.

Freedman Dyson – fyzik

16.8.2015

Dnes nie je najhoršou chorobou lepra či tuberkulóza – dnes je to pocit, že som zbytočný, nemilovamný, pohŕdaný, nechcený, všetkými opustený. A preto najťažším hriechom je nedostatok lásky, tá hrozná ľahostajnosť k blížnemu, ktorý je vydaný napospas vykorisťovaniu, korupcii, biede, chorobám. (…)
Nie vždy ide iba o krajec chleba, či o kus odevu. Hlad po láske majú i ľudia v bohatých krajinách sveta. Tam je ten hlad ešte viac mučivý: vedomie, že nikto ma nemá rád, že o mňa nikto nestojí, že som zbytočný, nechcený. Že som sám

Matka Tereza

Ľudstvo pochádza od jedného Autora a predstavuje jediný zväzok.
Ak zomrel človek, kapitola jeho života nebola vytrhnutá z knihy,
bola preložená do lepšieho jazyka.
Každá kapitola musí byť preložená.
Boh používa rôznych prekladateľov.
Niektoré texty sú preložené starobou, niektoré chorobou,
iné vojnou, či tragickou nehodou.
Božia ruka je však vo všetkých prekladoch.
Jeho ruka napokon zozbiera a spojí všetky roztratené listy,
pre tú jedinú knižnicu, kde každá kniha bude ležať
otvorená jedna pred druhou.

Žiadny človek nie je ostrov, uzavretý do seba,
každý je súčasťou kontinentu, patrí k pevnine.
Keď more odplaví hrudu, pevnina sa zmenší.
Smrť každého človeka ma umenšuje, lebo som súčasťou ľudstva.
Nepýtaj sa teda komu zvonia do hrobu, tebe zvonia.

John Donne 17. Meditácia

Kristus prekročil bránu našej najkrajnejšej osamotenosti, vo svojom umučení vstúpil do tejto priepasti našej opustenosti. Tam kde k nám už nedolieha nijaký hlas, tam je on. Tým je prekonané peklo, alebo presnejšie: Smrť, ktorá bola pred tým peklom, už ním viac nie je.

Joseph Ratzinger

City prebývajú v človeku, ale človek prebýva v láske. To nie je metafora ale skutočnosť: láska nespočíva v „já“ v tom zmyle, že „ty“ by bolo iba jeho obsahom, jeho predmetom. Láska je medzi „ja“ a „ty“. Ten kto to nevie, a to bytostne, nepozná lásku, aj keď jej možno pripisuje city, ktoré zažíva…
Láska je zodpovednosť jednotlivého ja za jednotlivé ty: v tom je rovnosť – ktorá nemôže byť v žiadnom cite -, rovnosť všetkých, ktorí milujú

Martin Buber

9.8.2015

Slunce už zapadá
V oblacích prachu
Ještě mám plnit
bobříka strachu

Vladimír Kokolia

Stavení slaví polední klid
vítr v seně spí
slunci se staví stříbrné kopí
v rukou solených ryb

Marcelíno
k nám dnes přišel Bůh
k nám dnes přišel Bůh
na oběd

Cíchy suší si své copy
mlčky visí nit
já ti šeptám nejkrásnější
jsme když spolu můžem být

Marcelíno
k nám dnes přišel Bůh
k nám dnes přišel Bůh
na oběd

Slunce si sedlo do sklenice
příbor zvoní s ním
v dálce bijí kameníci
chtějí dobýt země klín

Marcelíno
k nám dnes přišel Bůh
k nám dnes přišel Bůh
na oběd

Václav Koubek

Mama,
akýsi cudzí chlap tu stojí za dverami,
má čudný ksicht, lež vidí sa mi známy.
Hovorí, že sa volá Kristus
a či mu môžme dať prachy,
vraj sa mu pomíňali zázraky,
je z toho celý plachý.
Iste to bude cudzinec,
Egypťan, možno Žid,
a aby som nezabudol,
pýta aj čosi piť.
Tak neviem, mám mu dať, čo žiada,
alebo povedať mu, nech sa berie?
No dobre, dám mu teda šesták,
nemôžme kvôli nemu pustiť perie.
O pijatike budem radšej ticho.
Samému sa mi to málo páči,
ale je fakt desne zváľaný
a kto vie kde sa vláčil.
Mama,
on zase pýta vodu,
šlohli nám pohár, reku, nech sa baví.
Pre istotu mu dám ten šesták,
už naň bol celý žeravý.
Vraví, že také drobné dary
ho držia nad hladinou,
a dáva mi s vlastnou podpísanou fotkou
zvšky troch zhrdzavených klincov.

Roger Mc Gough

To čo vieme o iných ľuďoch, sú iba naše spomienky na momenty, v ktorých sme ich poznali. Oni sa však odvtedy zmenili. Predstierať, že oni i my sme stále rovnakí, je užitočná spoločenská konvencia, ktorú je nutné z času na čas porušiť. Musíme pamätať na to, že každé skutočné stretnutie je stretnutím s cudzincom.

T. S. Eliot

2.8.2015

Viera je vták, ktorý vycíti
príchod rána
a spieva
hoci všade je ešte tma.

Rabindranath Tagore

Človek môže byť zvieraťom a nikto mu to vytýkať nebude. No človek nemôže uvažovať o tom, že chce byť zvieraťom. Ako náhle totiž uvažuje, uvedomuje si, že je rozumný, no ak si uvedomuje, že je rozumný, nemôže neuznávať čo je rozumné a čo nerozumné. Rozum nič neprikazuje, iba osvetľuje.

L. N. Tolstoj

Chybí mi víra, a proto se nikdy nemohu stát šťastným člověkem, vždyť šťastný člověk se nemusí obávat, že jeho život je nesmyslné bloudění k jisté smrti. Nezdědil jsem ani boha, ani pevný bod na zemi, odkud bych na sebe mohl upoutat boží pozornost. Nezdědil jsem pečlivě skrytou zuřivost skeptiků, vyprahlou mysl racionalistů ani horoucí nevinnost ateistů. Proto se neodvažuji hodit kámen po žene, která věří věcem, o nichž já pochybuji, či po muži, který pochybnost uctívá, jako kdyby i ji neobklopovala temnota. Ten kámen by zasáhl mě samého, neboť o jedné věci jsem pevně přesvědčen: že lidská potřeba útěchy je neukojitelná.

Stig Dageman

Predpoklad, že naše myšlienky sa naozaj vzťahujú k realite, si vyžaduje vieru.
Bláznom nie je ten kto stratil rozum, bláznom je ten kto stratil všetko ostatné okrem rozumu.

K. G. Chesterton

Mandelbrotová sada, nie je výtvorom ľudskej mysle; je to objav. Podobne ako Mount Everest, Mandelbrotová sada, jednoducho je tam. Zdá sa, že ľudská myšlienka je tu vedená k akejsi vonkajšej pravde – pravde ktorá je tu reálne sama o sebe, a ktorá sa nám zjavuje iba z časti.
Mohli by sme povedať, že matematici v takých prípadoch narazili na dielo Božie.

Matematik Roger Penrose (spolupracovník Stephena Hawkinga)

26.7.2015

Den před osvobozením z posledního koncentračního tábora jsem se hádal s mladým studentem Talmudu z Maďarska. Řekl, uvidíš, Bůh tě vyslyší, zachrání nás. A já jsem řekl, tolik a tolik lidí vyslyšeno nebylo. Jakým právem si mám myslet, že Bůh vyslyší zrovna mě a zachrání mě? Mohu říct jen jedno, jedno vím, nezasloužil bych si to, alespoň ne zcela. A na to mi zůstal dlužen odpověď. A já na to potom přišel sám: Musím si připustit, že si to nezasloužím, být spravedlivě zachráněn Bohem. A stejně tak musím Bohu dovolit, aby mi, i když si to nezasloužím, z milosti věnoval přežití. To musím uznat současně. Je to jako rouhání, kdybych bral Boha jako automat na spravedlnost. Nesmím s tím počítat, ale musím v zásadě doznat, že by bylo možné, že by mohl nechat vládnout svou milost. Nesmím tuto možnost vyloučit, ale nemohu s ní počítat.

Viktor E. Frankl

Ak teda cítiš pri sebe lásku, hoci je zbytočná, a ak ju opätuješ, kráčať budeš v lúčoch jasu. Lebo hlboká je modlitba, na ktorú odpovedá ticho, ak je pravda, že existuje Boh.

Saint de Exupéry

19.7.2015

Jedna z mých podstatných myšlenek, které se zrodily v průběhu desetiletí – napadla mě totiž už, když mi bylo 15 let – je ta, že se vlastně po smyslu života nesmíme tázat, nemůžeme po něm pátrat. A to z toho prostého důvodu, že vlastně máme sebe, celé naše bytí a náš život chápat tak, jako by se někdo tázal. My jsme ti dotazovaní, život je ten, kdo klade otázky. Život je ten, kdo nás staví před životní otázky, na které musíme odpovídat. A toto odpovídaní je zodpovězené odpovídání. To znamená, že odpovídáme na otázku po smyslu života, když odpovídáme našemu životu, a zodpovědět to nemůžeme slovy, ale v posledku pouze činy.

Viktor E. Frankl

To už je vrch lidské pitomosti, že když nám přijde nanic ze samé dobroty, že pak vinu na svých pohromách dáváme slunci, měsíci a hvězdám. Jako bychom byli padouchy z nezbytí, blázny z nebeského ponuknutí, lumpy, zloději a zrádci pro nějakou hvězdnou konstelaci, ochlasty, lháři a cizoložníky ze samé poslušnosti vlivu planet. Zkrátka všechno, co jsme nejhoršího, jsme z božího přistrčení.

Shakespeare – Kráľ Lear

12.7.2015

Od chvíle, keď roztrhol svoje rúcho a hodil ho k otcovým nohám, až do chvíle smrti, keď sa vystrel na holej zemi v tvare kríža, bol jeho život utvorený z takýchto mimovoľných postojov, gest, ktoré konal bez najmenšieho zaváhania.

Bol básnikom,
celý jeho život bol jedna veľká báseň.

Chesterton o Františkovi

Nikdy ťa citovo nerania, nevyvolávajú v tebe pocit, že nie si dosť dobrý, ale naopak posilňujú ťa k rastu a  pomáhajú ti uvidieť na sebe veci, ktoré ťa robia výnimočným a krásnym. Nie je tam žiadny nátlak, závisť či súťaživosť, iba tiché uvoľnenie vždy keď sú na blízku. Môžeš byť sám sebou a nestarať sa čo si o tebe pomyslia, lebo ťa milujú práve pre to kým si.

Bob Marley

Boh je novissimus vždy to najnovšie čo je, Boh je vždy na počiatku.
Som dnes mladší, než som bol včera, a ak zajtra nebudem mladší ako dnes, budem sa za seba hanbiť.

Majster Eckhart

5.7.2015

Aby si došiel ta, kde si, odtiaľ kde nie si,
musíš ísť cestou, na ktorej niet extázy.
Ak sa máš dostať k tomu čo nepoznáš,
musíš ísť cestou, ktorá je cestou nepoznania.
Ak máš mať to, čo nemáš,
musíš isť cestou pozbavenia.
Ak sa máš dostať k tomu čo nie si.
Musíš ísť cestou, na ktorej nie si.
A to, čo nevieš, je jediné čo vieš,
a to, čo máš, je jediné, čo nemáš,
a to kde si, je tam, kde nie si.

T. S. Eliot, East Coker

dohodol si si vo mne
stretnutie sám so sebou
a odišiel si
teraz v tebe
musím kráčať
tak dlho tak ďaleko
kým sa k sebe
celkom nevrátiš

Daniel Pastirčák

Ako je to teda so spirituálnou Pozornosťou? Je vari Boh predmetom, na ktorý sa môžu sústrediť naše zmysly, reflexia, či afekty?
Pre modloslužobníkov, ktorí z Bytia urobia Predmet s veľkým začiatočným písmenom a všelijako ho nábožensky, symbolicky či konceptuálne vyzdobia, je to nepochybne tak.
Tí čo to nechcú urobiť, budú musieť nájsť iné slová: Budú teda hovoriť o Božskom (Eckhart) alebo o Otvorenosti (Rilke), teda o tom, čo je par excelence Ne-predmetom a Ne- spredmeteľným… Ich pozornosť síce nebude neuspokojená, ale bude nenasýtená. Otvorené ústa a tichý bozk na ono veľké a večne unikajúce…

Jean-Yves Leloup

Neviete, že Boh odmieta byť videný? Keby ste len mohli vidieť, aká nepodobná je naša sláva jeho sláve, zomreli by ste láskou k nemu. Keby ste len vedeli, že Boh hľadá slávu tým, že slávu rozdáva. Nežiada od nás aby sme mu dávali kadejakú „slávu“, ktorú sme nedostali od neho. A kde ho môžme nájsť, aby sme mu vrátili, čo sme od neho dostali? V okamihu, keď sme ho našli, je už znova preč.

Thomas Merton

28.6.2015

Pravda vždycky vítězí. Taková je její zvláštnost a povaha, že čím více je zatemňována, tím více zazáří, a čím více je potlačována, tím více napovrch se vynáší.

Jistě kdyby člověk často v sebe vzhlédl a poznal se, tehdy by mohl i Boha poznat a mnohé jiné věci sobě ku prospěchu.

Neboj se pro Krista zemřít, chceš-li s Kristem žít.

Jan Hus

Viera je totiž paradoxná v tom, že jednotlivec pre ňu znamená viac ako to, čo je všeobecné. Toto sa však môže stať iba opakovaním pohybu, toti ž tak, že jednotlivec, ktorý je súčasťou všeobecného, sa izoluje nad to, čo je všeobecné. Ak toto nie je viera, potom je Abrahám stratený a viera na svete nikdy nebola, lebo tu bola vždy.

Soren Kierkegaard

Nemá býti věřeno v církev, poněvadž není církev Bohem.
Zlořečný je ten, kdo pro skývu chleba opustí pravdu.
Křesťan má být stálý ve víře a v rozjímání této trojí pravdy: té, která je obsažena v Písmu, té, kterou poznáváme smysly a té, jíž dosahujeme neomylným rozumem. Je lépe za tuto trojí pravdu vytrpět smrt než získat obročí pochlebováním.
Boje se ublížiti svědomí svému, býti lhářem před Bohem a dáti pohoršení posluchačům a učedníkům svým, nemohu učení a spisů svých odpřísáhnouti ani odvolati!
Ne Mojžíš, ne král pozemský, ne papež! Jejich nařízení nezavazují, nejsou-li ve shodě s přikázáními Kristovými.

Jan Hus

21.6.2015

Co kdyby se jednoho dne nebo jedné noci vplížil do tvé nejosamělejší samoty nějaký démon a řekl ti: “Tento život, jak jej teď žiješ a jaks jej žil, budeš muset žít ještě jednou a ještě nespočetněkrát; a nebude v něm nic nového, nýbrž musí se ti navracet každá bolest a každá rozkoš a každý nápad a vzdech a vše, co bylo ve tvém životě nevýslovně malé i velké, a všechno ve stejném pořadí a sledu – a také tento pavouk a toto měsíční světlo mezi stromy a také tento okamžik a já sám. Věčné přesýpací hodiny bytí se stále znovu obracejí – a ty s nimi, zrnko prachu!”

Friedrich Niietzsche

Peklo je stavom mysle. A každý stav mysle , ponechaný sám na seba, každé uzamknutie tvora vo vnútri mučiarne vlastnej mysle – je napokon peklo. Nebo je však realita sama. Všetko čo je úplne reálne je nebeské.

C. S. Lewis

Nikto nemôže skutočne vniknúť do vnútorných zákutí iného, každé stretnutie, akokoľvek sa zdá byť krásne, v podstate iba utlmuje boleť nevyliečiteľnej rany osamotenosti. V najhlbšom základe existencie všetkých nás teda akoby prebývalo peklo, zúfalstvo, osamotenosť, ktorá je taká nedostupná, aká je desivá

Joseph Ratzinger

14.6.2015

Ak teda cítiš pri sebe lásku, hoci je zbytočná, a ak ju opätuješ, kráčať budeš v lúčoch jasu. Lebo hlboká je modlitba, na ktorú odpovedá ticho, ak je pravda, že existuje Boh.

Saint de Exupéry

Ľudstvo pochádza od jedného Autora a predstavuje jediný zväzok.
Ak zomrel človek, kapitola jeho života nebola vytrhnutá z knihy,
bola preložená do lepšieho jazyka.
Každá kapitola musí byť preložená.
Boh používa rôznych prekladateľov.
Niektoré texty sú preložené starobou, niektoré chorobou,
iné vojnou, či tragickou nehodou.
Božia ruka je však vo všetkých prekladoch.
Jeho ruka napokon zozbiera a spojí všetky roztratené listy,
pre tú jedinú knižnicu, kde každá kniha bude ležať
otvorená jedna pred druhou.
Žiadny človek nie je ostrov, uzavretý do seba,
každý je súčasťou kontinentu, patrí k pevnine.
Keď more odplaví hrudu, pevnina sa zmenší.
Smrť každého človeka ma umenšuje, lebo som súčasťou ľudstva.
Nepýtaj sa teda komu zvonia do hrobu, tebe zvonia.

John Donne 17. Meditácia

Zbýva nám poznat tajemství, že vaše srdce je mou poustevnou, a že jediným zpúsobem, jak mohu dojít na poušť, je nést vaše břímě, a vám nechat své.

Thomas Merton

Sú chvíle keď musíme dať svoj hlas modlitbám, ktoré trpiaci človek nemôže vysloviť. V momentoch extrémnej bolesti, Božia láska zväčša nemôže byť vnímaná inak, ako prostredníctvom tela obyčajných ľudí ako som ja a ty. V tom zmysle sa naozaj môžme prejavovať ako Telo Kristovo.

Philip Yancey

7.6.2015

Bojím sa chvíle keď sa blíži noc
keď spánok sadá na viečka
noc krátka ako úsečka
a túžba dlhá ako priamka
odo mňa v noci čosi dranká
o pomoc
volám o pomoc

Zase tá každonočná návšteva
pri dverách ktosi zazvoní
a túžba ako na koni
prichádza nikým nepozvaná
zotrvá u mňa až do rána
a stále sa tak zvláštne usmieva

Hravo sa udomácni v mojom byte
veď ho už vlastne pozná naspamäť
príde aj keď ju o to neprosíte
u mňa si asi neuhasí smäd

Zase ma pripravila o spánok
a hoci každý večer na dvere jej píšem
nech radšej zájde o poschodie vyššie
je ako žula neoblomná
a do rána sa stará o mňa
každú noc každý týždeň celý rok

Milan Lasica

To, že sme nešťastní nám nahovárajú naše túžby.
Túžba sa vždy túži nachádzať v stave, v ktorom sa nenachádza,
keď ten stav dosiahne, túži po inom stave, v ktorom sa nenachádza.

Lautréamont

Sú dve hory, kde je svetlo a jasno,
hora zvierat a hora bohov.
Medzi nimi však leží súmračné údolie ľudí.
Ten kto občas vzhliadne hore,
akoby začínal čosi tušiť:
Náhle pocíti neuhasiteľnú túžbu po nich;
Tých ktorí nevedia, že nevedia,
a po tých, ktorí vedia, že vedia

Paul Klee

Milá moja, srdce mi vo dne v noci túži
po stretnutí s tebou – po stretnutí,
čo je ako všetko ničiaca smrť.
Zmeť ma ako búrka:
vezmi si všetko, čo mám;
Otvor môj spánok a vyplieň i sny.
Olúp ma o môj svet.
V tom spustošení,
v tej úplnej nahote ducha
buďme zajedno v kráse.

Beda, je to márna túžba!
Kde možno dúfať v také splynutie
okrem teba, Bože môj?

Thagore

31.5.2015

Ak poznáme Boha bez toho, že sme poznali svoju biedu, dôjdeme k pýche.
Ak poznáme svoju biedu bez toho, že sme poznali Boha, dôjdeme k zúfalstvu
Ak poznáme Ježiša Krista, zostávame v strede,
lebo v ňom nachádzame aj Boha aj svoju biedu

Blaise Pascal

Tam kde je Boh nemôže byť už nič iné, nič nemôže mať svoju samostatnú existenciu. Aby Boh mohol vytvoriť niečo iné, samostatné, niečo čo nie je on sám, potreboval sa zo stvorenia stiahnuť.
Ak je Boh nekonečný, má moc nekonečne sa rozpínať, byť nekonečne veľký, musí mať i moc nekonečne sa stiahnuť, byť nekonečne malý, úplne sa skryť. Takto ustupuje zo sveta, stráca sa zo sveta, aby ho mohol vytvoriť.

Baruch Myers

Hriech, ktorý v sebe nosíme,
z nás vychádza
a šíri sa naokolo ako nákaza.
Preto keď sme nahnevaní,
hnevá sa aj naše okolie.
Alebo od vyššieho k nižšiemu:
zlosť vyvoláva strach.
V kontakte s úplne čistou bytosťou
však dochádza k premene
a hriech sa stáva utrpením.

Simone Weilová

Pokánie znamená odložiť všetku tú pýchu a presadzovanie seba, do ktorých sme sa zaučili za tisíce rokov. Znamená to zničiť časť svojho ja, podstúpiť čosi ako smrť. Človek, by vlastne musel byť dobrý na to aby sa dokázal skutočne kajať. V tom spočíva problém: Iba zlý človek potrebuje kajanie, no iba dobrý človek sa dokáže kajať. Čím horší sme, tým viac to potrebujeme, no tým menej to dokážeme. Jediný kto by to mohol dokázať, by musel byť dokonalým človekom, no práve ten by to kajanie nepotreboval.
Vy aj ja môžeme ten proces podstúpiť, len vtedy ak ho v nás uskutoční Boh, ale Boh by to „mohol“ iba ak by sa stal človekom. Náš pokus takto „zomrieť“, sa môže podariť iba ak by sme mohli mať účasť na Božej smrti, iba ak by Boh zomrel.

C. S. Lewis