Smrť a vzkriesenie

Počas Veľkej noci sa na pár dní kríže menia na “krucifixy”, s ukrižovaným Kristom. Pripomínajú nám smrť, ktorá v sebe nesie vzkriesenie.

Keď je niečoho priveľa, keď je niečo stále okolo nás, keď sa z niečoho stane logo a symbol organizácií, národov a štátov, prestaneme si to všímať. Neviem, či to tak majú moslimovia s polmesiacom a židia so šesťcípou hviezdou, ale my kresťania (a do istej miery aj všetci, čo bývajú v krajine, ktorá sa na kresťanstvo viac či menej deklaratívne odvoláva) to tak celkom iste máme s krížom. Vidíme ho nielen v kostoloch, ale aj na zástave či v štátnom znaku, často zdobí budovy a miestnosti, v ktorých pracujeme, o cintorínoch, pomníkoch a pamätných miestach ani nehovoriac.

Až nám pri tom všetkom uniká ono “pohoršenie kríža”, ktoré spomína už sv. Pavol.

Je to totiž brutálny symbol: polonahý, zomierajúci muž pribitý na kríži, na hlave má tŕňovú korunu, po tvári mu steká krv. Nad tým posmešný nápis, že ide o “Kráľa Židov”. Ak je kríž súčasť nejakej historickej maľby, tak na nej vidíme všeobecné zmätenie, rozutekaných učeníkov, zúfalú matku, zopár vojakov s kopijami v rukách. Keďže maliari už vedeli ako sa to skončí, na povzbudenie zvykli primaľovať niekoľko anjelov, ktorí cez otvorený priezor neba povzbudzujú ukrižovaného a na nás symbolicky žmurkajú, aby sme neprepadli panike: Nebojte sa, toto je len jedna časť trilógie, nakoniec to dobre dopadne!

Ak je to tak, ako veríme my kresťania tak ten zomierajúci muž je Ježiš Kristus, zároveň Syn človeka aj Boží syn, čo výjavu – a symbolu, čo ho reprezentuje – ešte pridá temné tóny.

Ak je to tak, ako veríme my kresťania a ten zomierajúci muž skutočne zomrie, zostúpi do pekiel a na tretí deň vstane z mŕtvych, tak sa pred nami na Veľkú noc odhaľuje tajomstvo, ktoré nie sme schopní pochopiť. Len ho tušíme a potichu sa z neho tešíme: v smrti je zárodok nového života, v smrti Krista je už obsiahnuté aj jeho Vzkriesenie, pričom jedno aj druhé – smrť aj vzkriesenie – sa existenciálne dotýka aj nás, obyčajných, k smrti smerujúcich ľudí.

Na Veľký Piatok sa teda pozerám na jednoduchý drevený krížik, ktorý máme nad dverami “kultúrnej kancelárie” .týždňa, rozmýšľam o tom tajomstve, Kristovi, smrti a vzkriesení. Ako spieva Nick Cave, Kylie Minogue, Sean McGowan a Blixa Bargeld (v Dylanovej piesni): Death Is Not The End.

Písané pre www.tyzden.sk

Juraj Kušnierik